Žijem vedu v číslach

Konferencia Žijem vedu naživo vytvára priestor pre otvorenú diskusiu o výzvach, príležitostiach i problémoch, ktorými žijú veda a výskum na Slovensku, ale aj slovenská veda v zahraničí. Na podujatí sa stretáva komunita slovenských vedcov a vedkýň pôsobiacich doma i po celom svete spolu s podporovateľmi a priaznivcami vedy z radov (nielen) odbornej verejnosti. Stretnutia sa konajú pravidelne v predvianočnom čase už od roku 2017 - s výnimkou ročníka 2020, ktorý musel byť presunutý z dôvodu mimoriadnej epidemiologickej situácie (v neformálnej atmosfére sme sa však videli aspoň virtuálne na Vianočnej vedeckej sieťovačke).

V roku 2022 prebehol už štvrtý oficiálny ročník Žijem vedu naživo, nad ktorým prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky, pani Zuzana Čaputová. Konferencia doposiaľ privítala presne 864 registrovaných účastníkov a účastníčok naprieč rôznymi vednými disciplínami a profesiami (spolu s niekoľkými desiatkami neregistrovaných záujemcov však počet hostí určite presiahol deväť stoviek). Z ktorých krajín pricestovali, na akých pracoviskách pôsobia a čomu sa venujú v rámci svojho výskumu, si môžete pozrieť v nasledujúcich prehľadoch. Vytvorili sme ich na základe vyhodnotenia anonymizovaných údajov z prihlasovacích formulárov jednotlivých ročníkov. Inšpiráciou a motiváciou nám boli úvahy, ktoré silno rezonujú aj v témach samotnej konferencie - význam interdisciplinárneho dialógu a rodovej rovnosti (nielen) vo vede a výskume.

Ročník 2022

Zatiaľ posledný ročník mohol vďaka uvoľneniu epidemických opatrení prebehnúť hybridnou formou (Obr. 1). Za možnosť stretnúť sa opäť osobne tentokrát hlasovalo až 61 % registrovaných.

Za organizáciou podujatia, ktoré sa konalo už po piatykrát, stálo osem dám; pre 132 prihlásených účastníkov bolo v programe pripravených deväť prednášok a moderovaná diskusia.

Účasť podľa krajiny pôsobenia

Účastníci zo Slovenska vytvorili mierne nadpolovičnú väčšinu, až takmer tretina ľudí sa registrovala zo zahraničia (Obr. 3), hlavne z Českej republiky. Ďalej prevládli nemecky hovoriace krajiny, Veľká Británia a Benelux, avšak tento rok mala svojho registrovaného zástupcu takmer každá krajina západnej Európy (Obr. 4). Pomerne rozmanitými sa ukázali byť aj registrácie zo zámorských krajín (Obr. 5).

krajina
Obr. 4: Pôsobisko účastníkov v rámci Európy
krajina
Obr. 5: Pôsobisko účastníkov celosvetovo


Prihlášky pribúdali priebežne od polovice októbra až do ukončenia registrácií (týždeň pred týmto termínom bol síce najfrekventovanejší, ale nie dramaticky). K menším skokom v počte prihlásených došlo v polovici novembra a o týždeň neskôr (Obr. 6).

Typ pracoviska

Najpočetnejšie zastúpenie v registráciách mali univerzity, výskumné ústavy a ich kombinácie. Tu zároveň pôsobila väčšina registrovaných zo zahraničia, ktorí sa v ostatných typoch pracovísk objavili len sporadicky (Obr. 7).

V registráciách z väčšiny pracovísk sme zaznamenali prevahu žien - okrem komerčných spoločností a nezaradených inštitúcií, kde prevažovali muži, a výskumných pracovísk, kde bol podiel žien a mužov v rovnováhe (Obr. 8).

Pracovné zaradenie

Na prvom mieste podľa počtu registrácií sa umiestnili študenti (presnejšie študentky), nasledovaní postdoktorandmi a účastníkmi mimo akademickej sféry. Medzi študentmi bol zároveň dosť vysoký podiel zahraničných registrácií, avšak ich počtom štandardne viedli postdoktorandi a doktorandi (Obr. 9).

Podiely žien a mužov boli tento rok naprieč pracovnými pozíciami veľmi kolísavé; jedinou kategóriou s vyváženým pomerom boli profesori / docenti (Obr. 10).

Vedný odbor

Prírodné a technické odbory (STEM) ani tento rok nezľavili zo svojej výraznej prevahy s najvyšším podielom medicínskych vied a biológie. Spoločenské a humanitné vedy (SSH) zaznamenali pokles účastníkov a dominantným odborom sa stala psychológia. Medzi rôznymi formami podpory výskumu si svoje miesto drží otvorená veda (Obr. 11).

Ročník 2021

Na konferenciu, ktorá sa po pandemickej pauze konala online, sa prihlásilo 194 osôb (Obr. 1). Výrazná väčšina z nich preferovala účasť práve virtuálne.

Podujatie prebehlo pod taktovkou siedmich organizátoriek a dvoch organizátorov (Obr. 2). V rámci programu svoju vedeckú činnosť z rôznych odborov od psychológie po vesmírne technológie predstavilo sedem rečníkov. Počas prestávky prebiehali prezentácie činnosti organizácií na podporu vedy a výskumu a kto chcel, mohol sa zapojiť do debaty v rámci diskusných skupín.

Účasť podľa krajiny pôsobenia

Väčšina účastníčok a účastníkov tohto ročníka pôsobila na Slovensku, avšak pomerne silné zastúpenie mali kombinované pracoviská (Obr. 3). Najvyššia zahraničná účasť bola z Českej republiky, Spojeného kráľovstva a krajín západnej Európy (Obr. 4); zámorské krajiny zastúpili USA, Austrália a Thajsko (Obr. 5).

krajina
Obr. 4: Pôsobisko účastníkov v rámci Európy
krajina
Obr. 5: Pôsobisko účastníkov celosvetovo


Prvá registrovaná lastovička sa objavila v tretej štvrtine októbra. Registrácie nárazovo pribudli v dňoch 18. a 19. novembra, následne ich počet rástol plynulo a v poslednom týždni bol nárast najrýchlejší (Obr. 6).

Pracovné zaradenie

Najpočetnejšie kategórie boli tvorené postdoktorandmi a doktorandmi (tieto dve skupiny zároveň vykazovali najvyšší počet registrácií zo zahraničia). Nasledovali účastníci mimo akadémie a výskumní pracovníci - seniori, potešil záujem študentov (Obr. 7).

Na väčšine typov pracovného zaradenia prevažovali medzi registrovanými ženy (okrem profesorov a vedúcich laboratória (PI)), v niektorých kategóriách dokonca výrazne (doktorandky, iné pozície, študentky).

Vedný odbor

Medzi vednými disciplínami výrazne prevažovali prírodné a technické vedy (STEM), predovšetkým biológia, medicína a spriatelené odbory. V rámci spoločenských a humanitných odborov (SSH) dominovali politické a ekonomické vedy, psychológia a história s príbuznými odbormi. Zaznamenali sme tiež pomerne vysoký počet účastníkov so zameraním na otvorenú vedu.

Ročník 2019

Pandémia covid-19, ktorá v roku 2020 obrátila hore nohami celý svet, ovplyvnila dokonca aj spracovanie dát z druhého ročníka konferencie Žijem vedu naživo. Keďže vtedy nebola možnosť fyzicky sa dostať k prezenčnej listine, grafy symbolicky ostanú založené iba na vyhodnotení registračného formulára.

Záujem o účasť na podujatí prejavilo 145 osôb. Program s deviatimi prednáškami a s príspevkami šestnástich iniciatív, ktoré prezentovali svoju činnosť vo vede a výskume, zastrešoval tím pätnástich organizátorov a organizátoriek (Obr. 2).

Účasť podľa krajiny pôsobenia

Výrazná väčšina registrácií bola prijatá zo Slovenska; asi pätina účastníkov sa prihlásila zo zahraničia, vrátane niekoľkých pôsobiacich súčasne doma i v cudzine (Obr. 3). V počte záujemcov nasledovali po Českej republike nemecky hovoriace krajiny, Benelux, Spojené kráľovstvo, Škandinávia a niekoľko prihlásených z južnej Európy (Obr. 4). Zámorie bolo zastúpené Spojenými štátmi, Čínou, Juhoafrickou republikou či Guatemalou (Obr. 5).

krajina
Obr. 4: Pôsobisko účastníkov v rámci Európy
krajina
Obr. 5: Pôsobisko účastníkov celosvetovo


Počet registrácií rástol doslova nárazovo v troch vlnách: v polovici októbra, koncom novembra a v polovici decembra. Účastníci sa však bez výraznejších zhlukov prihlasovali aj priebežne (Obr. 6).

Pracovné zaradenie

Počty prihlásených účastníkov z akademickej sféry boli pomerne vyvážené v pozíciách od výskumných pracovníkov - seniorov po doktorandov; skupinu s prekvapivo silným zastúpením vytvorili študenti. Kategórie s najvyšším počtom zahraničných registrácií predstavovali doktorandi a postdoktorandi, resp. junior researchers, vrátane kombinácie pracoviska doma a v cudzine (Obr. 7). Podiel účastníkov z mimoakademického prostredia navýšila prítomnosť zástupcov prezentujúcich iniciatív.

Vedný odbor

V registráciách už tradične prevažovali STEM disciplíny, zvlášť prírodné vedy a medicínske odbory. Spomedzi spoločenských a humanitných odborov (SSH) sa sformovala výrazná sekcia ekonomických a politických vied, nasledovaná antropológiou, archeológiou a spríbuznenými odbormi. Vďaka prítomnosti zástupcov prezentujúcich iniciatív opäť posilnila kategória podpory výskumu.

Ročník 2018

Na oficiálne prvý ročník konferencie Žijem vedu naživo prišlo 119 ľudí z pôvodne nahlásených 157 záujemcov. Ďalších odhadom 20 osôb sa zúčastnilo bez registrácie (Obr. 1).

Program pre približne sto návštevníkov pod taktovkou 10 členiek a členov organizačného tímu vytvorili spolu 15 prednášajúci a účastníci moderovanej diskusie. Tohtoročnou novinkou boli prezentácie 21 zástupcov a zástupkýň iniciatív, ktoré sa angažujú v podpore a popularizácii vedy a výskumu na Slovensku (Obr. 2).

Krajina pôsobenia

Polovica prítomných, ku ktorým však možno zaradiť pravdepodobne aj väčšinu spontánnych návštevníkov bez registrácie, pôsobí na Slovensku (Obr. 3). Ďalšia takmer štvrtina sa dostavila z Českej republiky, Škandinávie, Spojeného kráľovstva či krajín Beneluxu (Obr. 4). Okrem jedinej výnimky z USA sa jednalo o návštevy z európskych štátov (Obr. 5).

krajina
Obr. 4: Pôsobisko účastníkov v rámci Európy
krajina
Obr. 5: Pôsobisko účastníkov celosvetovo


Priebeh prihlasovania (Obr. 6) vykazuje prudkejšie nárasty registrovaných účastníkov bezprostredne po spustení registrácií a začiatkom októbra; počet registrácií jemne nadskočil aj po dušičkových sviatkoch. Väčšina účastníkov sa prihlásila v poslednom mesiaci pred ukončením registrácií, kedy už záujemcovia pribúdali plynulejšie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Pracovné zaradenie

Väčšina účastníkov a účastníčok prišla z univerzít a výskumných pracovísk, ojedinele sa vyskytla ich kombinácia. Nasledovali zamestnankyne a zamestnanci z komerčných firiem, pracovníci z oblasti podpory vedy a výskumu či práce s mládežou. Nechýbali zástupcovia štátnej správy i médií a zúčastnilo sa aj niekoľko študentov stredných škôl (Obr. 7).

Najvyšší počet účastníkov zo zahraničia vykázala kategória univerzít, avšak aj tu prevažovali návštevníci zo Slovenska, podobne ako v ostatných kategóriách okrem kombinovaných pracovísk a vyrovnaného stavu v kategóriách inéneuvedené. Prevahu účastníčok sme zaznamenali v kategórii výskumných pracovísk, komerčných spoločností, ale hlavne v oblasti podpory vedy a výskumu; podiel mužov bol naopak mierne vyšší v kategórii univerzít a výrazne vyšší medzi návštevníkmi, ktorí typ svojho pracoviska neuviedli. Podiely žien a mužov pôsobiacich na ostatných typoch pracovísk boli pomerne vyrovnané (Obr. 8).


Najsilnejšou kategóriou sa stalo mimoakademické prostredie vďaka zástupcom iniciatív, prezentujúcich svoju činnosť v oblasti podpory vedy a výskumu (Obr. 9). Z akademických pozícií prevládli doktorandi a vedeckí pracovníci-seniori, nasledovaní pomerne vyrovnanými počtami postdoktorandov a študentov.

Vo všetkých kategóriách prevažovali účastníci a účastníčky zo Slovenska. Najviac ľudí zo zahraničia sa objavilo medzi doktorandmi a postdoktorandmi (s vyrovnanými podielmi zahraničných a domácich účastníkov), pomerne silné zastúpenie zahraničných však mali aj študenti.

Obr. 10 ukazuje výraznú prevahu doktorandiek, študentiek a žien na pozíciách mimo akadémie. Od začínajúcich vedeckých pracovníkov (junior researcher) vyššie (vrátane vedúcich laboratórií (PI)) prevládajú muži, rovnako ako v nezaradených pozíciách.

Vedný odbor

Podobne ako v predchádzajúcom ročníku, aj tento rok prevažovali prírodovedné a technické odbory, avšak prišlo viac ľudí zo spoločenských a humanitných disciplín. Vyššiu účasť sme zaznamenali aj v oblasti podpory vedy.

Ročník 2017

Nultý ročník konferencie, ktorý oslovil takmer dvesto registrovaných a dva tucty neregistrovaných záujemcov (Obr. 1), navštívilo približne stopäťdesiat slovenských vedkýň a vedcov doslova z rôznych kútov sveta. K pôvodnému prehľadu pripájame interaktívne grafy s rozšíreným obsahom.

Program v réžii jedenástich organizátorov a siedmich organizátoriek (Obr. 2) pozostával z prednášok zameraných na sumarizáciu hlavných problémov slovenskej vedy a panelovej diskusie o možných riešeniach. Vystúpili taktiež niekoľkí rečníci, ktorí predstavili svoj výskum s medzinárodným či interdisciplinárnym presahom.

Krajina pôsobenia

Zo slovenských inštitúcií zavítala bezmála polovica prítomných (k nim však možno započítať pravdepodobne aj návštevníkov bez registrácie, čiže spolu to mohli byť až dve tretiny; Obr. 3). Ostatní prišli prevažne z krajín západnej a severnej Európy (Obr. 4), ale aj z Kanady či z Hong Kongu (Obr. 5).

krajina
Obr. 4: Pôsobisko účastníkov v rámci Európy
krajina
Obr. 5: Pôsobisko účastníkov celosvetovo

Počet prihlásených skokovo narástol hneď po 24. októbri, kedy bola konferencia ohlásená na Facebooku, a v poslednom týždni registrácií (Obr. 6). Mierne zvýšenú aktivitu však vidno aj po dušičkových sviatkoch a mesiac pred termínom konferencie. Väčšina účastníkov zo zahraničia sa prihlásila v prvom a v poslednom týždni registrácií.

Pracovné zaradenie

Väčšina účastníkov a účastníčok prišla z univerzít (s vyrovnanou účasťou z domova i zo zahraničia) a z výskumných pracovísk (prevažne zo Slovenska), prípadne z výskumných centier v rámci univerzít (so silnou prevahou zahraničných hostí). Nasledovali odborníčky a odborníci z oblasti podpory slovenskej vedy a výskumu a ojedinele zamestnanci (aj zahraničných) komerčných firiem (Obr. 7). V kategórii "iné" sa objavili nezávislí výskumníci, podnikatelia či študenti stredných škôl zo Slovenska.

Podiel dám a pánov z jednotlivých typov pracovísk bol väčšinou vyrovnaný (Obr. 8), s miernou až výraznejšou prevahou mužov (viď univerzity a výskumné pracoviská), výnimočne žien (viď podpora výskumu).


Na konferencii prevládali mladí vedeckí pracovníci na postdoktorandských a doktorandských pozíciách, s mierne vyššou účasťou zo zahraničia. Naopak, na vyšších akademických postoch a medzi študentmi prevažovali návštevníci zo slovenských inštitúcií (Obr. 9).

Podobná tendencia sa objavila aj v podieloch zastúpenia žien a mužov v jednotlivých kategóriách. Vo všeobecnosti prevažujú dámy so zaradením postdoktorand/junior researcher a študentky, od "seniora" vyššie však výrazne dominujú páni (Obr. 10).

Vedný odbor

V pestrej vzorke rôznych vedných disciplín výrazne prevažovali prírodovedné a technické odbory, v kategórii spoločenských a humanitných odborov prevládali vedy orientované do minulosti ľudstva.

Porovnanie ročníkov

Porovnanie zahŕňa doterajších päť ročníkov (štyri riadne a jeden nultý). V rozmedzí rokov 2017 až 2019 sa konferencia konala prezenčne (Obr. 1). Na oboch ročníkoch, pre ktoré máme kompletné dáta (registračný formulár doplnený prezenčnou listinou), sa zúčastnil približne rovnaký počet ľudí, s vyššou účasťou, ale aj väčším podielom neprítomných v roku 2017. V roku 2020 priniesla pandémia covid19 nútený výpadok a ročník 2021 sa z rovnakého dôvodu miesto pôvodne plánovanej hybridnej formy úplne presunul do online priestoru. Tešil sa však bezmála 200 registrovaným účastníkom, z ktorých väčšina by v prípade možnosti voľby preferovala podujatie práve vo virtuálnej podobe. Toto sa zmenilo už v roku 2022 - zlepšenie epidemiologickej situácie umožnilo hybridný priebeh doposiaľ najnovšieho ročníka (v súlade s prianím až 61 % registrovaných v celkovom počte ako z roku 2018).

Popri zaujímavých prednáškach o výskumných aktivitách slovenských vedcov a vedkýň v zahraničí od roku 2018 spestrujú program konferencie aj prezentácie iniciatív zameraných na podporu vedy a výskumu, popularizáciu vedy či prácu s mládežou (Obr. 2). V priebehu rokov možno sledovať stúpajúci podiel žien medzi prednášajúcimi (v prvých dvoch ročníkoch výrazne dominovali páni), ale aj v organizačnom tíme (tu však dynamika smerovala od rodovo vcelku vyváženého po čisto dámsky kolektív). Podiely žien a mužov medzi účastníkmi boli v každom ročníku vcelku vyrovnané.

Účasť podľa krajiny pôsobenia

Podiel návštevníkov pôsobiacich na Slovensku väčšinou predstavoval približne polovicu prítomných (resp. registrovaných), s výnimkou rokov 2019 a 2021, kedy účasť zo Slovenska dosahovala takmer dve tretiny (Obr. 3). Pokles účastníkov zo zahraničia mohol nastať aj v dôsledku chýbajúcich údajov v dátach z roku 2018.

Medzi zahraničnými destináciami výrazne viedla Česká republika a nemecky hovoriace krajiny spolu s Veľkou Britániou a Škandináviou (Obr. 4), objavili sa však aj návštevníci z južnej Európy, z krajín niekdajšieho východného bloku či zo zámoria (Obr. 5).

krajina
Obr. 4: Pôsobisko účastníkov v rámci Európy
krajina
Obr. 5: Pôsobisko účastníkov celosvetovo

Väčšina doterajších ročníkov vykázala v priebehu prihlasovania veľmi podobné znaky:

  • najviac účastníkov sa registrovalo približne mesiac pred termínom konferencie (avšak najrýchlejším tempom pribudli počas tohto obdobia v roku 2017, rok 2018 bol naopak veľmi mierny),
  • podľa očakávania dochádzalo k výraznému nárastu počtu prihlásených hneď po spustení registrácií
  • a rok čo rok milo prekvapuje aj mierne zvýšená aktivita po dušičkových sviatkoch.
Odlišnosťou zaujali roky 2018 (okná medzi registráciami), 2019 (tri výrazné skokové nárasty) a 2022 (takmer lineárne hladký priebeh).

Typ pracoviska

Typ pracoviska sme analyzovali len v rokoch 2017, 2018 a 2022; roky 2019 a 2021 sú z grafov vylúčené kvôli absencii dát. Vo všeobecnosti prevažovali účastníci pôsobiaci na univerzitách (prispel k tomu aj vysoký počet študentov) a na výskumných pracoviskách. Tieto kategórie zároveň vykazovali aj najvyššie počty návštev zo zahraničia (Obr. 7). Od roku 2018 vďaka prítomnosti zástupcov prezentujúcich iniciatív vzrástla účasť z podpory výskumu, príp. z komerčných firiem, prevažne s účasťou zo slovenských inštitúcií.

Kým v roku 2017 medzi prítomnými prevažovali muži (okrem pracovísk z oblasti podpory výskumu a  v kategórii iné) a roky 2018 a 2022 mali opačnú tendenciu (s výnimkou niektorých kategórií) - pre rok 2018 to však pravdepodobne platí z dôvodu, že necelých 15 % registrácií bolo vyplnených nekompletne (Obr. 8).

Pracovné zaradenie


Väčšinu návštevníkov konferencie stabilne tvoria vedeckí pracovníci (seniori i juniori), postdoktorandi a doktorandi (Obr. 9). Zúčastňuje sa aj pomerne veľa študentov (vrátane niekoľkých stredoškolákov) a vďaka účasti iniciatív od roku 2018 výrazne pribudli ľudia mimo akademickej sféry (prevažne z oblasti podpory vedy).

Obr. 10 ukazuje spoločnú črtu kompletne spracovaných ročníkov 2017 a 2018,a to nižší počet prítomných žien na vyšších akademických pozíciách - čo sa však výrazne zlepšilo v roku 2022.

Odbory

Na všetkých piatich ročníkoch prevažovali prírodovedné a technické odbory, a to aj medzi registrovanými záujemcami, ktorí sa v rokoch 2017 a 2018 nakoniec nezúčastnili (avšak do grafu sme ich zaradili kvôli doplneniu spektra odborov všetkých záujemcov, ktorých konferencia oslovila). Od roku 2018 pribudli účastníci z iných odborov - spoločenské a humanitné vedy (SSH) zatiaľ len mierne, podpora výskumu a práca s mládežou však výrazne vďaka účasti zástupcov prezentujúcich iniciatív. Tento trend pokračoval aj v nasledujúcich rokoch a zároveň sa menila štruktúra jednotlivých celkov (Obr. 11).

Kým v prvých ročníkoch v kategórii SSH prevládali vedy orientované do minulosti ľudstva, postupne ich počtom účastníkov prevýšili sociálne a politické vedy a v poslednom roku získala dominantné postavenie psychológia. V kategórii iné stabilne prevažovala podpora výskumu, avšak v posledných dvoch rokoch vzrástol počet účastníkov zameraných na otvorenú vedu. Medzi STEM odbormi viedli vedy spríbuznené s biológiou a od roku 2019 prebrali pomyselnú štafetu od fyziky medicínske odbory.

Zoznam použitého (slobodného) softvéru

python plotly QGIS
libreOffice javascript ubuntu

Postup spracovania dát

Anonymizované dáta z registračných formulárov boli vyčistené v prostredí LibreOffice. Kontingenčné tabuľky v textovom formáte boli spolu s preddefinovanými vlastnosťami grafov prevedené na premenné v jazyku JavaScript pomocou skriptu, ktorý bol napísaný v jazyku Python za účelom automatizovaného prevodu dát v jednotlivých ročníkoch konferencie Žijem vedu naživo i v súhrnnom prehľade. Vykreslenie grafov prebieha pomocou webového nástroja Plotly a krátkeho skriptu v jazyku JavaScript.

Na blogu spolupracovali

Spracovanie a vizualizácia anonymizovaných dát z registračných formulárov, text: Eva Stopková
Príprava dát a konzultácie: Lenka Belicová, Katarína Janšáková, Jana Laláková
Správa webstránky: Peter Lachký