ZVEDAVEC roka: súťažné profily :)

Do pilotného ročníka súťaže Žijem vedu určenej pre PhD študentov na Slovensku sa prihlásilo 22 statočných z rôznych odvetví PhD štúdia na Slovensku, ktorí sa snažia robiť z vedy veľké veci 🙂 Ich profily sú naozaj super, posúďťe sami. DÔLEŽITÉ!!! Vy ste našou komisiou a je teraz NA VÁS, aby ste nám pomohli oceniť najkreatívnejší a najzaujímavejsí profil jedného z nich- stačí im dať like 🙂  Počíta sa počet likov v albume Zvedavec roka na FB stránke Zijemvedu (nie v sharovaných postoch) a môžte rozdať liky toľkým profilom, koľkým sa vám len zaráči. Podporte ich v ich snažení a oceňte ich odvahu a kreativitu. ĎAKUJEME! 🙂 https://www.facebook.com/media/set/?set=oa.751644061852052&type=3

Denisa Bazalová

Botanik – s príručnou lupou, určovacím kľúčom a herbárom, nachádzajúci sa často vo vegetácií, to som ja. Prečo študovať práve rastliny? Zhlboka sa nadýchnite a poďakujte rastlinám! A nielen to. Sú všade okolo nás, vytvárajú naše prostredie a využívame ich v každodennom živote – či už ide o oblečenie, jedlo alebo lieky. Ja sa vo svojom výskume sa venujem ekológií lesa, tomu ako fungujú vzťahy medzi jednotlivými organizmami v lese. Ak dobre porozumieme vzťahom môžeme zachytiť zmeny, ktoré by ovplyvnili aj kvalitu života človeka. Venujem sa aj nepôvodným druhom drevín, ktoré nepriaznivo pôsobia na zmeny klímy, vysušujú a otepľujú povrch zeme a pôsobia aj na znižovanie pôvodného druhového bohatstva. Výhru sa veľmi dobre podarí využiť na obedy a koláčik po náročnom terénnom výskume.

Botanik – s príručnou lupou, určovacím kľúčom a herbárom, nachádzajúci sa často vo vegetácií, to som ja. Prečo študovať práve rastliny? Zhlboka sa nadýchnite a poďakujte rastlinám! A nielen to. Sú všade okolo nás, vytvárajú naše prostredie a využívame ich v každodennom živote – či už ide o oblečenie, jedlo alebo lieky. Ja sa vo svojom výskume sa venujem ekológií lesa, tomu ako fungujú vzťahy medzi jednotlivými organizmami v lese. Ak dobre porozumieme vzťahom môžeme zachytiť zmeny, ktoré by ovplyvnili aj kvalitu života človeka. Venujem sa aj nepôvodným druhom drevín, ktoré nepriaznivo pôsobia na zmeny klímy, vysušujú a otepľujú povrch zeme a pôsobia aj na znižovanie pôvodného druhového bohatstva. Výhru sa veľmi dobre podarí využiť na obedy a koláčik po náročnom terénnom výskume.

Monika Majerčíková

Elixíry POLYOxazolíny
Novodobé nosiČe liečiv
Moje meno je Monika Majerčíková a aj napriek očakávaniam mi v jedenástich rokoch neprišiel list z Rokfortu. Rozhodla som sa preto študovať elixíry na FCHPT STU v Bratislave, kde som momentálne študentkou prvého ročníka doktorandského štúdia makromolekulovej chémie. Na svoju diplomovú prácu a teraz aj na dizertačnú prácu som si vybrala Oddelenie pre výskum biomateriálov Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied.
Už tretí rok sa venujem zázračným elixírom, veľmi perspektívnym nosičom liečiv, polyoxazolínom. Sú to syntetické polyméry, pri ktorých si vieme prispôsobiť potrebné vlastnosti na mieru: dĺžku reťazca, teplotný prechod, funkčné skupiny a iné špecifikácie. 
Pri diplomovej práci som sa venovala termosenzitívnym polyoxazolínom s enkapsulovaným liečivom, ktoré sa uvoľňovalo pri určitej teplote – jednalo sa o cielené uvoľňovanie protizápalového liečiva.
Pri dizertačnej práci sa zameriavam na polyoxazolíny, ktoré majú vplyv na bunky imunitného systému. Zaoberáme sa ich aplikáciou v imunoterapii, ktorá je momentálne veľmi horúcou tematikou v oblasti boja proti rakovine, za ktorú tento rok bola udelená aj Nobelova cena.
Výhru by som použila na nákup špeciálneho vybavenia do laboratória pre náš výskum.

Dominik Čuha

Najbežnejšia, najobyčajnejšia, a pritom pre život tak potrebná. Samozrejmá, a pritom tak neznáma. Voda. Chladne a selektívne dokáže rozbiť aj ten najtvrdší materiál. Prečo niečo „mäkké“ nepozná pojmy ako je tvrdosť alebo pevnosť materiálu? Je možné erózny proces urýchliť alebo spomaliť tam, kde je to potrebné? Je možné vodu premeniť na mechanický oscilátor, ktorý rozvlní materiál? Dá sa týmito vlnami popísať na pohľad statická hmota, v ktorej je uväznená energia? Je voda premostením klasického a kvantového sveta? A ak chladná a selektívna, je možné ju použiť na vyplavenie bolesti? Môžeme tieto jej vlastnosti využívať a súčasne rešpektovať aj prírodu? Odpovede na tieto otázky môžu pomôcť vo všetkých odvetviach.

Juraj Ďurica

Ahoj, volám sa Juro, mám 26 rokov a som slobodný  🙂 . Narodil som sa a žijem v Trnave. Momentálne som študentom 3tieho ročníka doktorandského štúdia na Slovenskej Technickej Univerzite, Materiálovotechnologickej Fakulty v Trnave, odboru Progresívne Materiály a Materiálový Dizajn. Témou mojej dizertačnej práce je „Nízkoteplotné spracovanie vysokolegovanej Cr-V nástrojovej ocele“. Laicky povedané, zmrazujem kusy železa tekutým dusíkom, héliom či suchým ľadom. Následne sledujem rôzne zmeny jej vlastností, hľadám príčiny týchto zmien a taktiež popisujem prečo a ako k týmto zmenám prišlo. Snažím sa stanoviť optimálne parametre kryogénneho, ale aj tepelného spracovania týchto ocelí. Ak by sa mi podarilo vyhrať túto súťaž, tak by som si peniažky odložil, aby som sa mohol o dva roky zadĺžiť hypotékou 🙂 . Ďakujem za každý páčik, srdiečko, čudáka, ale aj smutka či naštvanca 🙂 . Ahojteeeeeeee

Barbara Basaradová  

Juraj Petrík 

Som PhD. študentom psychológie na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej dizertačnej práci sa zameriavam na medziskupinové predsudky- zmierňovanie negatívnych postojov slovenských adolescentov voči Rómom, prostredníctvom stredoškolského intervenčného programu. Bolo skvelé tento program počas roka 2018 prvý krát testovať a vidieť jeho pozitívny efekt. Výsledky štatistickej analýzy dát ukázali priaznivý vplyv na medziskupinové postoje, dôveru, intencie priblíženia a vyhýbania sa, ako aj intenciu k pracovnej spolupráci majority voči Rómom. Hlavný benefit vyvíjaného programu spočíva v tom, že je ľahko replikovateľný akoukoľvek organizáciou so záujmom o zaradenie podobných aktivít do firemného zodpovedného podnikania. Vzhľadom na celospoločenský fenomén vzrastajúcich negatívnych nálad voči Rómom, ukazujúcich sa v najnovších Eurobarometroch, považujem túto oblasť výskumu za veľmi dôležitú. Súčasné prehľady postojov slovenskej majority voči Rómom, odhalili ako najsilnejšie asociácie založené na strachu, znechutení a hrozbe vyplývajúcej z parazitovania na verejných zdrojoch. Program, z časti postavený na Allportovej teórií priameho kontaktu, umožnil stredoškolákom vidieť Rómov v pracovných podmienkach (foto) a taktiež dozvedieť sa ekonomicko-sociálne reálie vyvracajúce tradičné stereotypy v interaktívnej forme. Výhru by som rád použil na materiály, prepravu a výskumné pomôcky k ďalšiemu skúmaniu mediátorov a moderátorov efektu intervenčného programu na ďalších stredných školách mimo severozápadného Slovenska. 

foto: Juraj Petrík na exkurzií so stredoškolákmi vo firme Kovotvare Kúty, výhercom Roma Spirit a zamestnávateľom desiatok Rómov

Klaudia Mihalovičová

Ahoj! Volám sa Klaudia Mihalovičová a momentálne som PhD študentka druhého ročníka Prírodovedeckej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Svoj výskum robím na Neuroimunologickom ústave Slovenskej Akadémie Vied. Na tomto ústave prebieha výskum predovšetkým Alzheimerovej choroby, kde každá skupina predstavuje nesmierne dôležitú časť a spolu tvoríme tím. V laboratóriu kde ja pracujem sa zaoberáme štruktúrou tau proteínu, ktorý pri Alzheimerovej chorobe vytvára agregované formy a teda neplní funkciu stabilizácie mikrotubulov, práve naopak destabilizuje ich a dochádza k poškodeniu mozgu. Toto laboratórium si získalo moje srdce práve tím, že z Biochémie ktorú som študovala som sa posunula smerom k fyzikálnej chémie a štruktúrnej proteomike, kde pomocou X-ray kryštalografie vieme zistiť a charakterizovať bližšie tento neusporiadaný proteín.

Čo sa týka tejto súťaže som nesmierne rada, že niečo takéto vzniklo, lebo to vnímam ako také prijemne odreagovanie a zábavu popri makačke, ktorú dennodenne prežívam. Ak by sa mi podarilo vyhrať, tak peniažky použijem na kúpu nábytku do bytu, ktorí nám tu chyba. Tak neváhaj a hlasuj za mňa. 😊

Dária Nitrayová 

Počuli ste už niekedy o nekovových magnetoch? Predstavte si, že existujú molekuly, ktoré sú magnetické napriek tomu, že neobsahujú jediný atóm kovu. Nazývajú sa tiež stabilné organické radikály a magnetickými sú preto, lebo obsahujú nespárený elektrón. A práve takéto molekuly sú cieľom môjho výskumu. Potenciálne by sa dali v budúcnosti využiť ako radikálové batérie, efektívnejšie solárne články, prípadne ako účinné oxidačné katalyzátory.
Ahojte, volám sa Dária Nitrayová, som študentkou prvého ročníka doktorandského štúdia na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, kde študujem organickú chémiu. Nakoľko stabilné organické radikály nie sú ako východiskové zlúčeniny lacná záležitosť, výhru by som určite použila na nákup substrátov, čo by mi umožnilo posunúť sa vo výskume výrazne dopredu. Ďakujem 😊

Markus Helej 

Ahoj, som Markus a na obrázku je kolorizovaná fotografia ašpiranta v 3. ročníku na FMFI UK na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky. Na priblíženie mojej práce by mi stačilo jedno slovo: Radón. Áno, áno, som radonista. Nie, ja vám neleziem do pivníc, aby som v nich zmeral objemovú aktivitu 222Rn. Ja som kamoš, čo sedí vedľa v kancelárii. Ten, čo má vždy mlieko do kávy. Monitorovanie vonkajšej atmosféry, štúdium vplyvu atmosférických procesov, vývoj kontinuálnych monitorov radónu a jeho krátkožijúcich produktov premeny, to sú veci, ktoré maximalizujem na lište, keď príde šéf. Peniaze rád nemám, ale keď to chcete vedieť, tak by som sa vďaka nim zbavil diskiet, na ktoré musím sťahovať dáta. Na fotke sa neusmievam, tak musím pobaviť aspon popisom. Som ZvedaVec 😉

Sabina Lipničanová 

Ahojte,

volám sa Sabi a som hrdá Oravanka z Námestova, no momentálne žijem v Trnave, kde už tri roky doktorandím na Katedre biotechnológii Univerzity svätého Cyrila a Metóda. 

Venujem sa štúdiu produkcie rekombinantnej neuraminidázy vírusu chrípky v bunkách Escherichia coli. 

Nie, to sa mi neprehodil jazyk na klávesnici, ale chapem, že na prvé počutie to tak môže znieť. Zjednodušene, bunky baktérie Escherichia coli používame ako malé továrničky na výrobu vírusového chrípkového proteínu. 

Nemajte strach, u nás sa chrípkou nikto nenakazí, pretože pracujeme len s jej proteínom nazývaným neuraminidáza – síce umožňuje rýchle a ľahké šírenie vírusu chrípky v našom tele, ale sama o sebe je neškodná. 

Našou prácou však nie je vývoj toľko popularizovaných vakcín, vraj účinných proti chrípke, ktoré však zabíjajú vírus len v danom období a po jeho najbližšej mutácii je potrebné vytvoriť nové.

Som vedec, moja denná rutina začína kávou o 5 ráno a končí zavesením plášťa v labáku o 9 večer. Za rok miniem približne 68 375 špičiek, 2 430 párov rukavíc, uvarím 50 L kultivačného média, navážim 5,78 kg chemikálii, prelejem viac ako 100 L destilovanej vody, umyjem 1 nákladné auto skla a miniem pri tom asi 5 L saponátu. 

Možno si myslite, že som sa s odhodlaním byť vedcom prepočítala, ale v skutočnosti som zo svojej prace nadšená – byť zvedavcom nikdy nie je na škodu, ak je stále toľko zaujímavých otázok, na ktoré treba nájsť odpovede. 

V prípade výhry by som si však položila len jednu otázku – kam pôjdem na poriadny výlet, pretože na ňu by som hľadala odpoveď zo všetkého najradšej.

Filip Květoň 

Treťou najčastejšou skupinou civilizačných chorôb sú rakovinové ochorenia, ktoré sa celosvetovo každoročne prejavia vo viac ako 14 miliónov nových prípadov. Ako u väčšiny iných neduhov, aj pre rakovinové ochorenia platí, že čím skôr sú diagnostikované, tým je šanca na vyliečenie, a teda i prežitie chorých jedincov vyššia. V našom výskume sa preto usilujeme zefektívniť možnosti včasného odhalenia rôznych rakovinových ochorení, aby mohli byť pacienti vyliečení čo najrýchlejšie vhodne zvolenou liečbou. Vyvíjame nový typ detekčného biosenzora založeného na cukroch, ktorý vďaka špecifickým väzbám s rakovinovou bunkou vytvára merateľný a analyzovateľný signál. Týmto spôsobom vieme významne znížiť finančné náklady inak zdĺhavej liečby spôsobenej nesprávnym stanovením choroby.

Volám sa Filip Květoň, študujem, pracujem, ba dokonca miestami i nocujem na Chemickom ústave SAV, čím sa jednoznačne kvalifikujem na „zVEDAvca“. Výhru by som použil na ďalší osobný rozvoj v odbore.  Pretože veda nie je o povinnosti, ale o nadšení a vytrvalosti.

Janka Mišeková 

Moje meno je Jana Mišeková, som študentkou Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v študijnom programe filozofia. Zároveň som koordinátorkou projektu s názvom SpodNás, ktorý vznikal popri mojom bakalárskom a magisterskom štúdiu. Moja dizertačná práca sa zameriava na problematiku úpadku v tvorbe, a v tejto myšlienke sa snažím v projekte SpodNás spájať umenie a filozofiu hodnôt človeka. Podstatou projektu SpodNás je prezentovanie tvorby, ktorá má zámer sledovať rovinu hodnôt vplývajúcich na komunitu a spoločnosť, a zároveň ich sprístupňovať a rozširovať prostredníctvom tlače. SpodNás je prejavom mestskej kultúry, ktorá predstavuje umenie mimo pravidiel inštitúcií, ale napriek tomu s výpovednou hodnotou. Tento projekt nie je uzatvorenou tvoriacou skupinou uzurpujúcou si priestor a názor na umenie či tvorbu, ale je priestorom pre každého začínajúceho umelca, pedagóga či etablovaného umelca, ktorý chce svoju tvorbu posúvať, komunikovať alebo zdielať svoje skúsenosti, pretože si uvedomuje, že kultúra, ktorú človek tvorí, je definíciou jeho prístupu ku svetu. Výhru by som použila na zafinancovanie tlače, ktorá by zároveň dala priestor na moje pokračovanie výskumu komunitnej kultúry, a rovnako by udržala priestor pre tých, ktorí na projekte participujú prostredníctvom publikácie svojej tvorby.

foto: Peter Lančarič

projekt SpodNás link: https://www.facebook.com/spodnas/

Tomáš Fiantok 

Ahojte,

volám sa Tomáš a nejako som to dobojoval až na doktorandské štúdium na FMFI UK. Mojím odborom je Fyzika kondenzovaných látok a akustika. V mojej nie až tak vzdialenej minulosti som sa venoval bezkontaktnej vysokofrekvenčnej charakterizácií supravodivých vlastností tenkých vrstiev. V súčasnosti sa ako doktorand zaoberám prípravou a pokročilou štruktúrnou analýzou tvrdých nanoštruktúrnych vrstiev na atomárnej úrovni (s diplomovou prácou na systéme Nb-Al-N sa mi podarilo vyhrať fakultné kolo študentskej vedeckej konferencie, s postupom na medzinárodné kolo, získať cenu profesora Petra Lukáča a cenu literárneho fondu – na čo som patrične hrdý ☺). Mimo štúdia (ako vidno z profilovej fotky) som nadšencom experimentov s vysokým napätím. V súčasnosti dokončujem svoj prvý Teslov transformátor (SGTC) . V prípade výhry by som peniaze pravdepodobne minul na nejaké “solídne“ zdroje vysokého napätia, s ktorými by sa dali realizovať “fajnoty“ (ako Jacobov rebrík, vytvárať Kirlianove fotografie, Lichtengerove obrazce, generovať argónovú plazmu v nádobách rôznych tvarov, … ). Následne by som s týmito experimentmi rád oboznámil aj širokú verejnosť a prezentoval ich na verejných podujatiach, ako sú noc výskumníkov, či deň otvorených dverí na fakulte (na ktoré Vás samozrejme pozývam). Keď sa s týmito vecami dosýtosti vyhrám, rád prenechám svoje výtvory pre potešenie ďalším, mladším generáciam na fakulte ☺.

Silvia Schmidtová 

Ahojte, volám sa Silvia a som PhD študentka na Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Vo svojej práci sa venujem štúdiu testikulárnych nádorov (nádory semenníkov). Pýtate sa, prečo práve toto ochorenie? Testikulárne nádory sú totižto zaujímavé najmä z hľadiska liečby – až 90% pacientov je možné vyliečiť. Prečo je to tak a ako pomôcť tým zvyšným 10% pacientov, ktorí na liečbu prestanú odpovedať, sú hlavné otázky, ktorým sa venujem. Keďže pracujem na experimentálnej onkológii, tak na to samozrejme využívam rôzne experimentálne modely. Analyzujem bunkové línie, pracujem s myšacími modelmi a vďaka spolupráci s klinickými pracoviskami môžem vo svojej práci využiť aj pacientske nádorové tkanivá. Ak by sa mi podarilo získať výhru 1000 €, tak by som si budúci rok dopriala dovolenku. Nebudem vám klamať, bude to posledný rok môjho PhD štúdia a predpokladám, že mi dá poriadne zabrať. ☺

Veronika Bugárová

Volám sa Veronika a vyštudovala som genetiku. Moje ambície síce nesiahali na doktorandské štúdium, no téma, ktorej sa venuje Dr. Majtán ma upútala na prvý pohľad. Včielky a ich kráľovské produkty na čele s medom sú tu od nepamäti a všetci dobre vieme, že to nie je len viskózna hmota používaná ako sladidlo. Už naši predkovia vedeli, že med má hojace účinky a používali ho na bolesť hrdla alebo drobné poranenia. Tieto čarovné antimikrobiálne účinky, ktoré sú nám známe aj dnes sa snažíme odhaliť detailnejšie pomocou rôznych molekulárnych metód a následne ho aplikovať do kliniky v podobe medicínskych produktov s využitím na ulcerózne rany diabetikov. Stanovujeme proteínový profil medov a analyzujeme ich antibakteriálnu aktivitu, ktorá je výsledkom tvorby peroxidu vodíka. Našim cieľom je zistiť mechanizmus účinku slovenských medov a zvýšiť ich hojaci účinok pridaním napr. vitamínu C alebo metylglyoxálu, ktorý sa nachádza v medicínskom Manuka mede. Tento med je derivovaný zo stromu, ktorý sa nachádza len na Novom Zélande a Austrálii. Mojim snom je dostať sa  na stáž do laboratória na Novom Zélande a finančnú výhru by som investovala do cesty za Manuka medom. 

Petr Papežík 

Ahoj, jmenuji se Petr Papežík a jsem doktorand na Přírodovědecké fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě. Ve svém výzkumu a v rámci našeho týmu se věnuji především fylogeografii a fylogenezi obojživelníků a plazů. Možná ty dvě slova zní strašně, ale v podstatě jde o poznávání evoluce druhů a jejich objevování. Mou zájmovou skupinou jsou především zelení skokani, což jsou z evolučního pohledu velmi zajímaví živočichové. A srdcovou záležitostí jsou hadi. A právě to je důvod, proč jsem se přihlásil do této soutěže. Případná výhra by nám pomohla v našem výzkumu, na jehož konci může být i popis nových druhů!

Ľubica Janovičová

Volám sa Ľubica a som študentkou druhého ročníka doktorandského štúdia. Vo výskume sa zameriavam na mimobunkovú DNA a DNázy, enzýmy, ktoré si s kolegami predstavujeme ako Pacmana papajúceho guličky (reťazce DNA). Našimi hlavnými výskumnými cieľmi sú aktivita DNáz pri chorobách ako napríklad sepsa, zlyhanie pečene ale aj u zdravých myšiek a u ľudí. Keďže ako každý doktorand som veľmi zaneprázdnená a často nestíham, potrebovala by som veľa šikovných rúk. Napriek tomu, že v labáku nestíham urobiť všetko čo by som chcela, rozhodla som sa ísť na skusy na Harvard aby som tam mohla pokračovať v tom čo robím aj tu doma a naučiť sa ešte oveľa viac. Našla som si tam labák aj príjemnú výskumnú skupinu a preto by som výhru využila na financovanie mojej zahraničnej stáže za veľkou mlákou.

Zuzana Kožárová 

Pristihli vás pri tom, že neviete vymenovať svoje 3 silné stránky a stále netušíte odpoveď na túto otázku? Ste presvedčený/á, že okolo vás nie je dostatok dobrých príležitostí zamestnať sa, či azda podnikať? A ešte v tom čo vás baví? Mali ste už niekedy pocit, že vlastne ani neviete kam sa v živote uberáte? Že netušíte čo s vami bude, keď získate diplom (o ktorom sa už i tak hovorí, že je zbytočný) a opustíte bezpečie školy? Nie ste sami. Preto som pre študentov vytvorila tréningový program, po ktorom hravo vymenujú aj 5 svojich silných stránok, príležitosti pre sebarealizáciu budú vidieť na každom kroku a vyberú sa smerom, ktorý bude najviac zodpovedať ich predstave o spokojnom v živote v práci, ktorá ich bude baviť. Či už to bude zamestnanie alebo podnikanie. Načo by som využila 1000 eur? Určite na zabezpečenie hladkého chodu tréningového programu a naplnenie potrieb účastníkov a hostí – nižších (hlad, smäd, bezpečie) a aj vyšších (uznanie, sebarealizácia).

Kristin Bulková 

Mojím zameraním vo výskume je príprava budúcej generácie  pre spoločenské potreby 21. storočia. Naša katedra organizuje každoročne matematickú súťaž pre žiakov stredných škôl, v ktorej nie je sledovaný a hodnotený výkon jednotlivca, ale vzájomná kolaborácia žiakov pri riešení problému a ako výstup svojej práce odovzdávajú jednu záverečnú správu za celý tím. Súťaž Matematický B-deň je síce zameraná na matematiku, ale žiaci si počas jej riešenia osvojujú kompetencie, ktoré sú nevyhnutné pre ich budúce pôsobenie v zamestnaní. Svet sa stal natoľko komplexným, že už nie je možné riešiť problémy jednotlivo. V rámci svojej dizertačnej práce skúmam význam zdieľania vedomostí pri riešení problémov, odbornosť, správnosť a presnosť záverečných správ žiakov a ich vzájomnú kolaboráciu. Do súťaže sa zapájajú žiaci stredných škôl z celého Slovenska a ich úspechy, ktoré prezentujem na rôznych odborných fórach motivujú nielen ich spolužiakov, ale i učiteľov samotných podporiť mladé talenty aj takouto formou. Popri mojom výskume som začala navštevovať na našej univerzite kurzy čínskeho jazyka a vďaka výhre by som mohla absolvovať letnú školu zameranú na získanie HSK certifikátu.

Martin Chudjak 

Som Martin. Som PhD študent na Bratislavskom  @MatFyzJeIn na Katedre aplikovanej matematiky a štatistiky. V súčastnosti som na stáži na Tel Aviv University, kde sa venujem štúdiu Taylorových bublín (na obrázku). Všetci poznáme situáciu, keď ideme na bicykli v protivetre a ide sa nám oveľa ťažšie, ako keď je bezvetrie. Nedávny výskum ukázal, že Taylorove bubliny sa za istých podmienok takémuto správaniu vymykajú a odpor voči ich pohybu nezávisí od ich rýchlosti. V našom výskume sa snažíme najskôr detailne preskúmať tvar bubliny a následne sa pokúsime vysvetliť, čo spôsobuje jej zvláštne správanie. Aplikácie štúdia toku kvapaliny obsahujúcej plyn sú dôležité napríklad pre jadrové reaktory, v ktorých bubliny vznikajú v rúrach, ktoré reaktor ochladzujú. Ak súťaž vyhrám, zaplatím si účasť na konferencii, kde by som prezentoval výsledky nášho výskumu. Kúpim si zásobu čokolády na novú sezónu. Čo ostane, investujem do propagácie súťaže olympiáda mladých vedcov, pre decká do 15 rokov (www.ijso.sk), v ktorej zodpovedám za organizáciu národného výberu žiakov.

Juraj Surovčík

Volám sa Juraj Surovčík a som v prvom ročníku doktorandského štúdia v odbore Fyzika plazmy na Univerzite Komenského v Bratislave. Môj výskum je zameraný na lacný a ekologický alternatívny proces výroby keramických nanovlákien s pomocou nízkoteplotnej plazmy. Keramické nanovlákna sa okrem tepelnej a chemickej stability vyznačujú špeciálnymi optickými, elektrickými, magnetickými alebo inými vlastnosťami. Vďaka tomu sú perspektívne v širokom spektre inovatívnych aplikácií, ako fotokatalýza, optoelektronika, senzory plynov, v biomedicíne na liečenie povrchových rán a transport liečiv a množstvo ďalších. Peniaze za výhry by som využil na dokúpenie materiálu do labáku, zaplatenie účasti na školení, prípadne na konferencii a na boj s únavou.

Miroslav Neumann 

Ahojte, moje meno je Miro a som interným doktorandom UK, PdF, katedry histórie a mojou výskumnou témou je: Dejepisné poznávanie prostredníctvom počítačových hier. Áno, čítate správne. Ako dlhoročný gamer a absolvent pedagogického zamerania anglický jazyk+ história sa snažím ukázať, že PC hry môžu pomôcť v učení (sa) o dejinách. Fotka je názorná ukážka priebehu môjho výskumu na školách, kde robím štatistický zber dát o tom, či by mali žiaci, ale aj pedagógovia dejepisu záujem o zakomponovaní PC hier do výučby. Popri tom organizujem aj verejné prednášky, diskusie na túto problematiku na univerzite, v rôznych podnikoch, či na iných udalostiach. Výhru by som použil na rozšírenie hernej základne, ktorá má za účel predstaviť učiteľom aj verejnosti pozitíva rôznych PC hier prostredníctvom YouTube a financoval náklady na výlety do škôl zo vzdialenejších kútov Slovenska.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *