Miloslav Bahna: Kto odchádza študovať do zahraničia, kto sa vracia a aká (zlá) je veda na Slovensku:  Pár poznámok k súvisiacim témam

Miloslav Bahna: Kto odchádza študovať do zahraničia, kto sa vracia a aká (zlá) je veda na Slovensku: Pár poznámok k súvisiacim témam

Na úvod tohoto blogu patrí, rovnako ako na úvod môjho vystúpenia na konferencii „Žijem vedu naživo“, vysvetlenie, ako sa dve témy z nadpisu ocitajú spoločne v jednom vystúpení či blogu. Keď som bol organizátormi oslovený, či by som bol ochotný na konferencii 22.12.2017 vystúpiť, ponúkol som dve témy, ku ktorým by som vedel povedať niečo do diskusie a spýtal som sa, o ktorú by bol z ich strany záujem. Odpovedali, že by sa im hodili obidve. S úlohou nájsť témam spoločného menovateľa som sa teda vysporiadal nasledovne…

Spoločným menovateľom v zahraničí študujúcich študentov zo Slovenska a vedy na Slovensku by mohol byť nasledujúci (azda kompletný) zoznam štyroch vedcov a troch vedkýň so slovenským pasom, ktorí sú nositeľmi ERC grantov.

Starting Grant 2007: Eva Benková, vš. a PhD v CZ

Starting Grant 2012: Ján Tkáč, vš a PhD SK

Starting Grant 2015: Milan Vrábel, vš SK, PhD CZ

Starting Grant 2015: Katalin Barta, vš HU a UK, PhD DE

Consolidator Grants 2015: Martin Sokol, vš FR, PhD UK

Starting grant 2016: Michal Juríček, vš SK, PhD NL

Starting Grant 2017: Jana Jágerská, vš v CZ, PhD Švajčiarsko

S výnimkou Jána Tkáča, ktorý svoj ERC grant riešil na SAV, sú všetci ostatní absolventi PhD štúdia mimo Slovenska. Pričom aspoň druhý stupeň vysokoškolského štúdia na Slovensku absolvovali len traja.

Zdá sa teda, že ak zoberieme ako kritérium úspešnosti pridelenie ERC grantu, najúspešnejší slovenskí vedci v zahraničí by boli súčasťou vzorky výskumu, ktorý by sa zaoberal slovenskými študentmi študujúcimi v zahraničí. Situáciu však pravdepodobne netreba interpretovať tak, že sa významná časť zo v zahraničí študujúcich Slovákov vydáva na akademickú kariéru. Pri oveľa nižších počtoch zahraničných študentov z Česka je počet nositeľov ERC grantov s českým pasom pôsobiacich v zahraničí (24) tiež vyšší ako tých doma (20). Z 26 ERC grantov riešených v Česku je totiž šesť grantov riešených vedcami s iným než českým pasom. Teda aj v prípade vedcov českej národnosti platí, že častejšie riešia ERC grant na zahraničnej inštitúcii

V roku 2014, keď sme pripravovali výskum Brain drain 2014 spolu s kolegyňou Oľgou Gyárfášovou (FSEV UK), bola najaktuálnejšia štatistika, ktorá hovorila, že v roku 2012 boli v OECD len dve krajiny, kde bol podiel študujúcich v zahraničí vyšší ako na Slovensku (v najnovšej štatistike za rok 2015 je taká krajina len jedna).

Náš výskum sme realizovali na prelome rokov 2014 a 2015 na vzorke 200 rodičov, ktorých dieťa absolvovalo celé vysokoškolské štúdium v zahraničí v roku 2012 alebo skôr. Cieľom bolo zistiť kde žijú a čo robia ľudia, ktorí celé vysokoškolské štúdium absolvujú v zahraničí minimálne dva roky po jeho ukončení. Na rozdiel od iných výskumov, ktoré zisťovali zámery študentov ešte počas štúdia, náš výskum zisťoval reálny stav dva a viac rokov po.

Naše zistenia boli prezentované na tlačovej konferencii, v autorskom článku v novinách a neskôr aj v akademickom článku.

Na tomto mieste preto len zhrniem niekoľko základných zistení z nášho výskumu.

Medzi študentami v zahraničí sú vysoko nadreprezentovaní študenti z rodín s vysokým vzdelaním (kultúrny kapitál), výraznejšie to platí pre študujúcich na západ od ČR.

Šancu na návrat po skončení štúdia zvyšuje dobré ekonomické zázemie rodičov a naopak vysoká úroveň vzdelania rodičov pravdepodobnosť návratu po ukončení štúdia znižuje.

Celkovo sa dá z nášho výskumu odhadnúť, že dva a viac rokov po ukončení štúdia sú na Slovensku cca 4 až 5 z desiatich študentov študujúcich v zahraničí. Je zaujímavé, že tento pomer je podobný ako napríklad v prípade študentov z Dánska a Fínska, ktorí študovali mimo svojich krajín.

Prečo odchádzajú študenti študovať do zahraničia?

Podľa odpovedí rodičov z nášho výskumu boli hlavné dôvody nasledovné: a) Kvalita, renomé, diplom z prestížnej univerzity je zárukou uplatnenia (42%), b) Neúspech pri prijímačkách v SR (13%), c) Predchádzajúca skúsenosť – práca, stredná škola (9%), d) Dostupnosť špecializácie, ktorá v SR nie je (8%), e) Motivácia priateľmi, známymi, rodinným zázemím, pôvodom (8%).

Študenti pri odchádzaní do zahraničia argumentujú kvalitnejším štúdiom, vedci pri odchode do zahraničia argumentujú kvalitnejšou vedou. Aká kvalitná teda je veda na Slovensku?

Aká (zlá) je veda na Slovensku?

Ak sa ohliadnem do blízkej minulosti diskusiu o kvalite vedy na Slovensku otvoril denník SME opierajúci sa o štúdiu Medzinárodné porovnanie kvality výkonu vedných odborov na Slovensku. Článok sa volal „Slovenská veda chradne a práchnivie“. 

Perex článku znel: „Slovenská veda je ako chronicky chorý pacient, ktorému už vypli takmer všetky prístroje. Občas javí známky života, ale často sa zdá, že mu pohodlie postele vlastne vyhovuje. Nie je to pocit, kómu ukázali aj dáta.“ SME 19.8.2016

Základným posolstvom štúdie od autorov z pražského CERGE bolo, že na Slovensku existuje len jeden odbor, v ktorom sa darí publikovať publikácie vo svetovej kvalite i kvantite. Štúdia, ku ktorej metodológii sme s kolegom formulovali svoje výhrady (https://idea.cerge-ei.cz/files/priloha1.pdf), použila rovnakú metodológiu o pár mesiacov skôr na české dáta. S veľmi podobným zistením, že z 228 sledovaných odborov sa v Česku darilo publikovať publikácie vo svetovej kvalite i kvantite v približne tucte disciplín. O jej záveroch informovali koncom roku 2015 Lidové noviny v článku „Mapa české vědy: Na které obory můžeme být pyšní?“.

Dôležitý nadčeskoslovenský kontext ponúkli autori až vo svojej štúdii publikovanej v maďarskom časopise Scientometrix. Tento kontext ukazuje, že s použitou metodológiou niet rozdielu medzi chradnutím a práchnivením vedy na Slovensku, v Poľsku či v Maďarsku. V Česku je to lepšie len o máličko a ak chceme nájsť príklady vedecky úspešnejších krajín z nášho „socio-kultúrneho“ priestoru treba sa pozrieť na Slovinsko alebo Estónsko.

Akokoľvek sympatický a analyticky prácny bol príspevok z CERGE mal dve slabiny – ako kritérium kvality používal kritérium, ktoré nie je rovnako selektívne pre všetky disciplíny (1 q podľa AIS) a prepočítaval publikačný výkon na počet obyvateľov krajiny, nie na počet vedcov v danej krajine. Domnievam sa, že na to aby sme vedeli získať užitočné informácie o publikačných výkonoch vedcov v danej krajine, je potrebné rešpektovať rôznosť, ktorá v počte vedeckej komunity medzi krajinami panuje.

V porovnaní s analýzou CERGE sú nasledujúce grafy len veľmi jednoduchým porovnaním, ktoré vychádza z predpokladu, že publikačný výkon je užitočnejšie prepočítavať na 1 vedeckého pracovníka. Mojim cieľom je ukázať, ako sa menila publikačná výkonnosť vedy na Slovensku v čase a ako sa mení pohľad na našu publikačnú výkonnosť ak postupne limitujeme zoznam časopisov, v ktorých sú vedecké publikácie sledované. Publikačný výkon vedcov na Slovensku budem porovnávať s našim bezprostredným okolím z V4, s ďalšími novými členskými krajinami i s vedecky vyspelými krajinami starej EÚ.

Prepočet na počet vedcov alebo na počet obyvateľov…

Skôr než sa budem venovať publikačnému výkonu vedcov na Slovensku, ponúkam tri grafy, ktoré ukazujú, ako sa pohľad na vedu v krajine prepočítaný na veľkosť miestnej vedeckej komunity môže meniť.

Prvý graf zaznamenáva počet vedcov na plný úväzok pripadajúci na jeden milión obyvateľov danej krajiny. V porovnaní sú zahrnuté krajiny, s ktorými budeme Slovensko porovnávať aj neskôr. Je zrejmé, že porovnávať publikačný výstup napr. Estónska s Fínskom bez toho aby sme zobrali do úvahy, že v Estónsku je, relatívne k jeho veľkosti, len polovica vedcov je jednoducho nekorektné.

Ďalšie dva grafy ukazujú, ako sa zmení pohľad na to, ktorá krajina je úspešná pri získavaní ERC grantov, ak zoberieme do úvahy veľkosť miestnej vedeckej komunity. Najzaujímavejší je úspech malého Cypru, ktorý má, podľa Eurostat-u mimoriadne malú vedeckú komunitu, no podarilo sa mu získať 16 ERC grantov.

 

Tri pohľady na publikačný výkon vedcov na Slovensku

Scopus

Ako teda publikujú vedci pôsobiaci na Slovensku? Prvý pohľad ponúka databáza Scopus. Ak sa pozeráme na publikačný výkon Slovenska v tejto databáze znamená to, že za vedecký výstup považujeme článok v jednom z cca 23 000 časopisov, ktoré v roku 2017 databáza obsahovala. Pri pohľade na celkový rastúci trend grafov je potrebné si uvedomiť, že s postupom času za zväčšuje počet časopisov indexovaných touto databázou. V súčasnosti je 50 časopisov vydávaných na Slovensku indexovaných v tejto databáze, okrem toho Scopus indexuje ďalších minimálne 8 časopisov, ktoré vychádzajú vo vydavateľstve De Gruyter, ich vydavateľom sú však vedecké inštitúcie zo Slovenska.

Ak sa pozrieme na pozíciu Slovenska v tomto grafe, vidíme, že v roku 2016 je na tom o niečo lepšie ako v roku 1996. Zaujímavé je, že v roku 1996 bolo najlepšou krajinou V4 v Scopus-e Maďarsko, ktoré je v roku 2016 v rámci V4 v najhoršej pozícii.

Pri pohľade na úspešnosť Chorvátska si je treba tiež uvedomiť, že niektoré krajiny sú pri zaraďovaní u nich doma vydávaných časopisov do tejto databázy úspešnejšie než iné. Konkrétne v prípade Chorvátska ide, podľa mojich informácií od chorvátskych kolegov, o úspech aktívnej zorientovanej osoby stojacej aj za databázou chorvátskych vedeckých časopisov Hrcak. Pre porovnanie koncom roku 2017 evidoval Scopus 143 časopisov vydávaných v Chorvátsku, 168 v Česku a 50 na Slovensku. Podobne bolo Chorvátsko úspešné pri WOS databáze Emerging Sources (v čase spustenia indexovaných 16 titulov, ČR 4, SK 1).

Tu sa ponúka otázka, nakoľko je dobré umiestnenie v SCOPUS-e dôsledkom indexácie lokálnych časopisov v tejto databáze. Na túto otázku sa nedávno pokúsilo odpovedať už spomenuté CERGE v štúdii Místní časopisy ve Scopusu, pre účel tohto blogu uvediem len, že podľa tejto štúdie je menej ako 10% slovenských publikácii v Scopuse publikovaných v lokálnych časopisoch, čo je najnižšie číslo vo V4. Relatívne lichotivé umiestnenie Slovenska v SCOPUSe by teda nemalo byť primárne výsledkom publikácií slovenských autorov v slovenských časopisoch.

Current Contents Connect

Ak pohľad na to, čo je vedecká publikácia zúžime len na časopisy evidované v databáze Current Contents Connect (teda cca 10 000 časopisov), teda na, v slovenskom akademickom žargóne, tzv. „karenty“, pozícia Slovenska sa o niečo zhoršuje. Ako posledné vo V4 sa stále pohybuje približne v rovnakej lige s našimi susedmi a je pred Litvou a Lotyšskom. Aj v tomto pohľade sa opakuje skvelé umiestnenie Chorvátska, je teda pravdepodobné, že miestnym časopisom sa dobre darí nielen v snahe o zaradenie do databázy Scopus.

Nature index

Posledný pohľad, ktorý ponúkam, je najsmutnejší. Ide vlastne o dva pohľady. Oba sú založené na publikáciách publikovaných v databáze 68 časopisov, ktoré vydavateľstvo Nature spojilo do tzv. Nature index. Tento index po prvýkrat publikovali s údajmi za rok 2012, dátový rad je teda kratší než v predchádzajúcich prípadoch. Oproti predošlým pohľadom je to mimoriadne zúžený pohľad zameraný len na publikácie, ktoré vyhodnotila nezávislá porota vedcov ako najprestížnejšie v rôznych odboroch prírodných vied. Zaujímavé je, že aj v tomto porovnaní skóruje Chorvátsko relatívne dobre, napriek tomu, že medzi Nature žurnálmi nie je žiaden vydávaný v Chorvátsku. V publikačnom výkone prepočítanom na počet vedcov v posledných rokoch dokonca Estónsko prekonáva Holandsko. A umiestnenie Slovenska – na chvoste V4, v roku 2016 bez hodnoty, lebo sa neumiestnilo v top 50 krajín, pre ktoré je počítané skóre.

Druhý pohľad na dáta z Nature indexu ponúka ďaľší graf. Ten používa tzv. fractional counting a Nature index ho pri porovnávaní krajín preferuje. Ide o to, že vo všetkých predošlých grafoch v tomto blogu bol článok pridelený krajine na základe aspoň jedného autora s afiliáciou danej krajiny. Ak teda mal článok v extrémnom prípade 100 autorov, z ktorých jeden bol zo Slovenska, článok sa počítal (aj) ako 1 slovenský článok. V prípade zlomkového počítania (fractional counting) by to bola len stotina slovenského článku. Práve takéto priraďovanie článkov ku krajinám, ktoré sa snaží zachytiť relatívnu dôležitosť tej-ktorej krajiny, či inštitúcie v autorstve článku posúva slovenský príspevok do Nature indexu doslova „mimo škálu“. Prechod z jednoduchého počítania článkov na počítanie autorského podielu na článkoch najviac „ubližuje“ umiestneniu Chorvátska a Slovenska. Chorvátsko sa z nadpriemeru posúva do podpriemeru a Slovensko sa blíži k osi X.

Na prvý pohľad možno zhoršenie medzi pohľadom cez databázu CC a Nature index nie je celkom zrejmé. Jasnejším sa stane, ak si pozrieme mierku. Kým v roku 2016 odpublikoval jeden vedec na Slovensku v priemere 0,21 článku v CC a jeho maďarský kolega 0,23 (t.j. o 10% viac) podľa Nature indexu bol tento rozdiel v roku 2017 9,68 ku 15,04 (o 55% viac).

Namiesto záveru: Vieme ohodnotiť vedecký úspech?

Prečo teda klesá publikačná úspešnosť vedcov na Slovensku ak postupne sprísňujeme zoznam časopisov, v ktorých počítame publikácie? Prečo máme relatívne dostatok publikácií v „obyčajných“ vedeckých časopisoch, ale neprimerane málo v tých omnoho prestížnejších, kde musíte zaujať prístupom, témou, novosťou, neočakávaným výsledkom alebo kombináciou toho všetkého? A hlavne, prečo tu zaostávame aj voči nášmu – pri všetkej úcte – vedecky tiež málo špičkovému okoliu?

Ponúkam jedno vysvetlenie vychádzajúce z toho, ako sú na Slovensku pri rôznych príležitostiach hodnotené publikácie. Začnem tím, ako sú hodnotené publikácie vo výkonovom financovaní vysokých škôl. Napriek tomu, že sa metodika rozpisu každý rok mení, podľa môjho prehľadu metodikami, ani v jednom roku metodika nezašla ďalej než po rozlišovanie „karentovaných“ a nekarentovaných článkov resp. článkov v databáze Scopus. Prípadne s odlíšením domácich a zahraničných časopisov v týchto databázach. Výnimkou je prvý pokus z roku 2017, kde je snaha relatívne mierne odlíšiť články podľa kvartilu IF alebo SJR. Celkovo však platí, že tlak na vedecké publikovanie končí akonáhle sa publikácia ocitá v databáze WOS, v horšom prípade v databáze Scopus.

Ak sa pozrieme na kritéria na udeľovanie veľkých doktorátov DrSc, viacerými považované aj za jedinú nezdevalvovanú vedeckú hodnosť na Slovensku, vidíme, že kritériom pre ich udelenie je počet publikovaných článkov vo WOS a ich citovanosť.

Podobný pohľad ponúkajú kritériá na profesúry. Vo väčšine prípadov je kritérium nastavené ako minimálny počet článkov vo WOS/CC, bez špecifikácie aké „dobré“ by to mali byť články. Aj ak je upresnená očakávaná hodnota IF, je špecifikovaná len relatívne nízka minimálna hodnota, nie bonifikácia vysokoimpaktových článkov.

Summa sumárum. Vysoké školy nie sú motivované tlačiť na svojich zamestnacov aby publikovali v časopisoch zaradených napr. v Nature index. Vedci budujúci si kariéru na Slovensku nie sú v kritériách hodnotenia posudzovaní lepšie ak majú publikácie v tých najlepších časopisoch v odbore. Naopak, mať viac publikácií v časopisoch s nižším impaktom je racionálnou stratégiou v situácii, ak vás systém hodnotenia vedy nijako nebonifikuje za to, že ste boli prvým autorom štúdie v Science alebo Nature.

Mechanické počítanie článkov len na základe toho, že sú evidované v databáze Scopus vedie navyše k prípadom ako naposledy na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. Takéto počítanie dáva rovnítko medzi článok v predátorskom časopise, ktorý sa prešmykol do Scopusu a článok z niektorého z časopisov v Nature indexe. Treba si uvedomiť, že v roku 2016 vyprodukoval jeden vedec na Slovensku približne toľko článkov v Scopuse ako vedec vo Švédsku (0,54 vs 0,56). Avšak v rovnakom čase 1 000 vedcov na Slovensku vyprodukovalo 9,7 článku v časopisoch z Nature index, kým 1 000 vedcov vo Švédsku až 22,3.

Čo by teda mohlo pomôcť? Ak na Slovensku existujú vedci, ktorí dokážu napísať texty uverejňované v časopisoch evidovaných v Nature index, súčasný systém hodnotenia vedy na Slovensku ich trestá, nie odmeňuje. To by sa malo zmeniť a táto zmena by mohla byť spojená s minimálnym rizikom obchádzania. Ak by sme sa chceli vyhnúť úzkemu vymedzeniu špičkových časopisov v Nature index, jedno z riešení by bolo špeciálne bonifikovať články z prvého kvartilu podľa IF z databázy WOS (to, že sú si tieto metriky blízke, naznačuje táto štúdia o Nature indexe). Tu by sa však bolo už potrebné vysporiadať s určitými výnimkami aby sme neprimerane nezvýhodňovali napríklad autorov publikácií v megažurnáloch ako sú PLOS ONE či Scientific Reports, ktoré sú v Q1 ale článok v týchto časopisoch nie je spravidla rovnakým znakom úspechu ako článok v tradičných vedeckých časopisoch s vysokým IF. Určite by som však ako kritérium špičkovosti neodporúčal časopisy v prvom kvartile SJR Scopusu. Výber takmer 6 000 časopisov už nie je zďaleka taký exkluzívny a medzi časopismi, ktoré sa ocitajú v prvom kvartile podľa SJR už nachádzame aj veľmi podozrivé publikačné médiá.

 

Autorom textu a obrázkov je Miloslav Bahna, PhD., sociólog na Sociologickom ústave SAV, autor výskumu Brain Drain 2014.

Text je zverejnený aj medzi blogmi na Denníku N.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *